Preto chcem všetko sem napísať. To zlé aj dobré.
Pred tým ako som ho stretla:
Lásku som brala ako chemickú reakciu mozgu, ktorá nemôže vydržať
dlhšie ako pár mesiacov. Pobláznila som už predtým dvoch chlapcov ale necítila
som k nim nič viac ako kamarátsky vzťah. Báli sa ma a to bol aj dôvod
prečo som ich nechcela. Síce som mala a zraniteľná ale na druhej strane sú
veci a témy na ktoré potrebujem vlastný názor a nie plané reči. Slovo
„ milujem ťa“ cez sms považujem za slabosť a rada riešim veci face to face
a toho sa báli. Keď chceli niečo riešiť tak som im zavolala že sa
stretneme a doriešime to. Troška desivé, nie?
Sex je kapitola sama o sebe. Netajila som sa tým že som
panna a preto som si aj vypočula výsmech ale i obdiv. To či to je
česť alebo bremeno to je otázka pre každého človeka. Osobne som na seba hrdá že
som nespravila v ťažkom obdoby chybu a nedarovala som to niekomu na
diskotéke lebo beriem to za niečo vzácne a osobné.
Ako sme sa stretli?
Stretla som ho v Osvienčime na školskom výlete. Nebol
mi zo začiatku sympatický lebo mi dával
divné otázky o mojom statuse a tak.
Znova som ho stretla v Krakove ešte v ten večer. Mala som migrénu a kamarátka
ma vytiahla von s pár deckami zo školy na ožierku. Ja som nepila lebo to
na ( ešte vtedy) abstinenta to nesedelo. Nakoniec sme sa stretli vonku pred
hotelom. On podnapití a ja s migrénou. Moc si toho nepamätám lebo som
bola ešte v šoku s koncentračného tábora. Jediné čo si pamätám bolo
to že sme sa rozprávali dlho a potom som išla spať.
Prešlo pár mesiacov a stali sme sa kamarátmi a i keď
to znie kruto tak naše kamarátstvo umocnilo to že sa rozišiel s priateľkov.
Začali sme chodiť na kávičky a prechádzky. Rozprávali sme sa o všeličom
a nikdy nám nedošla téma. Prešlo asi pól roka a opýtal sa ma či
nechcem niečo viac. Moja odpoveď : „Nie.“
O štyri mesiace na druhý pokus mu to ale vyšlo. Bála
som sa že prídem o dobrého kamaráta lebo som na lásku neverila. Ale v tedy
som už deň ho bola úplne zbláznená len som si to nevedela priznať. Keby som vtedy
vedela koľko energie ma to bude stáť možno by som mu to nikdy nedovolila.
Problém po maturite:
Ja som išla na ďalšie štúdium ale on nie. Hľadanie roboty na Slovensku je ťažké a vtedy
začali pochybnosti od mojich kamarátiek. Vraveli mi strašné veci a ja som
naozaj uverila že mi klame. Bola to chyba v komunikácií a nedorozumenia.
Najsmutnejšie je to že mi to povedali v ten deň keď som mu darovala to najcennejšie
čo má každá žena. Bola som s toho na prášky. A práve keď som mu už
som nevedela čomu mám veriť spravil niečo nečakané. Našiel si prácu v Bratislave
a presťahoval sa k babke čo býva len kúsok od mesta. Keby ostal doma tak by ušetril veľa námahy a pracoval
by v automobilke.
Časom dostal výpoveď a o týždeň sa mu pošťastilo a našiel
si prácu snov. Kníhkupectvo. Nebudem Vám
vravieť že som nemala stres a v ten týždeň som ani nespala lebo som
len hľadala pre neho pracovné miesto. Stalo sa to nečakane a narobilo to veľa
šarapaty ale našťastie si sám našiel miesto. Vždy to chcel skúsiť a má to. Plat nie je
bohvie čo ale je tam šťastný.
Ako to beriem po viac ako roku?
Na lásku už verím a vážim si to ako dar za všetko zlé čo
som si zažila. Neviem či mám ďakovať osudu alebo bohu lebo viem že toto nie je
pobláznenie ale cit ktorý i keby skončil ,tak budem naň spomínať v dobrom.
Teraz viem že chemická reakcia mozgu je zaľúbenie
a láska je túžba s tým človekom ostať. Možno aj vzťah medzi rodičmi a deťmi
je láska rovnako ako pravé priateľstvá.
Čo sa týka sexu... neľutujem. Aj on bol ešte nevinní a chcem
tomu veriť i keď o tom pochybujem. Tak či onak bol trpezliví a čakal
na mňa 9 mesiacov kým som sa odhodlala. Doteraz mám niekedy s tým problém
ale to je skôr fyzické ako strach. Našťastie keď na mne vidí že ma niečo bolí
tak radšej sa na to vykašle i napriek tomu že mu klamem že nič sa nedeje.
Stáva sa to už len občasne ale proste to na mne vidí a nikdy sa nestalo že
by prekročil istú hranicu. Mala som 21
rokov keď sa som o to prišla a od tej doby vravím že sa za to nikto
nemusí hanbiť. Je to len na každom osobnom úsudku či to chce alebo nie.
Dôležité je iba jedno. Nepraktizovať to často lebo vzťah nie je o sexe ale
o vzťahu. A keď už tak bezpečne aby sa nestalo že to prinesie slzy a strach.
Moc rozprávkové?
Nemám rúžové okuliare. Problémy vieme vyriešiť s oči do
očí. Každý máme vlastných kamarátov a koníčky. Nie sme spolu stále a niekedy
ma to trápi. Zasa keď si to tak zoberieme tak som rada že má prácu a ja tú
svoju. Nežiarlime a každý máme vlastné súkromie. Či to výdrží alebo nie
nechám na budúcnosť ale i tak nikdy nebudem ľutovať to že som išla na to
pekelné miesto a stretla práve Karola.
Je to niečo čo si každý musí prežiť ale základ je počúvanie
jeden druhého. Kajo je jediní s môjho blízkeho okolia čo ma počúva a pamätá
si čo som len spomenula a pripomenie mi to a mesiace neskôr.
Nevysmeje ma keď ma niečo trápi a čo je dôležité.... má so mnou
trpezlivosť ( i keď je pravda že trpezlivosť je obojstranná). Prajem to
každému.
Či láska existuje musí si každý odpovedať sám. Ja už odpoveď mám...
Dodatok, aby ste vedeli že som stále normálna:
A teraz troška realita. Asi najlepšie to vystihuje táto
pieseň. Romantické slová som od neho sa napočúvala až až ale niet nad to keď sa
na mňa pozrie a povie mi že sa mu páčim. Aj tak mám radšej rock ako klasické
básne :D Aj tak si na romantiku moc nepotrpím a písať tento článok bolo asi tá
najsilnejšia a najrúžovejšia vec čo som kedy vytvorila. ( juuj ako to čítam až moc sladké.. až neverím že som to zažila) Ale ja som len úplne
normálni cvok a jediné v čom sa vyznám je rock:
Tento článok je skôr pre mňa ako pre Vás. Boh vie či si niekedy nebudem musieť pripomenúť že niečo také bolo skutočné.
Viac pre teba, ako pre nás..No kto vie? :) Mne to dalo veľa, hlavne keďže môj postoj k láske si asi vieš domyslieť...Želám ti to. Vždy budem, lebo naozaj verím, že taká úžasná baba si zaslúži len to najlepšie. :) Pôsobí na mňa ako veľmi milý chalan. (Na mňa daj, ja mám dobrý odhad na ľudí, dokonca aj na tých, ktorých nepoznám! :D) Nech vám to spolu vydrží. To, že ružové okuliare nepatria práve k tvojej výbave už dávno viem, takže nemám o teba strach. Ako som ti vravela v minulom článku, o zmenách, ktoré v ľuďoch nastanú, po tom čo sa pustia do vzťahu by som ti mohla rozprávať hodiny! O teba strach nemám. Verím, že tebe by takáto zmena nemohla uškodiť, pomotať hlavu, ani ťa "potlačiť". ;)
OdpovedaťOdstrániť