Moja prvá regenerácia:
Bola keď som si
založila pred deviatimi rokmi môj prví blog. Začala som byť otvorená verejnosti , i keď je pravda len cez
internet. Toto bolo skvelé lebo mi to pomohlo jak v mojej gramatike (
ktorá je stále zlá.. no čo disleksia). Bolo to skvelé lebo som spoznala veľa
kamarátov. Bohužiaľ ani jeden z nich už nebloguje. Čas plynul a ja som mala sladkých
šestnásť a prišla som na strednú školu ktorá mi otvorila oči o skutočnom
svete, ktorého sa úprimne doteraz bojím.
Everybody knows that everybody dies:
Moja druhá regenerácia bola v oblasti adrenalínu
a skúšania nových vecí. Začala som hrať na gitaru, cestovať vlakom s kamarátmi
a troška aj vystrkovať rožky. Zamilovala som sa do britských seriálov a pochopila
som že jediné čo ma ťahá k Japonsku ( o ktorom bolo moje
predchádzajúce blogovanie) je iba dobré jedlo a vážne anime. Spoznala som
svet drog, arogancie a slz. Pochopila som že taký svet je. Bála som sa toho
lebo po prvej regenerácií som prekonala ľahké depresie a toto Jenny
nechcela. Nechcela som aby umrela tá
stará Jenny ale to nešlo. Musela dospieť a znova ožila.
Moje staronové Ja:
Veľa vecí sa zmenilo ale jedna vec nie. Tá je láska k sama
sebe. Nevadia mi dni kedy som sama lebo mám blog , gitaru, knihy a seriály.
Nikdy sa doma nenudím a teraz si to vážim o to viac keď som si akurát
dnes robila poriadok v PC. Nevyhodila som nič zo začiatkov a to je to
čo tá stará Jenny robila vždy. Nemienim preto sa vzdať. Áno mám teraz priateľov
v real life, prácu, školu, projekty, priateľa ale i napriek tomu aj v ich
očiach som iná. I keď si tak nepripadám lebo moja rasa nevymrela. Našla
som plno blogov ktoré mi to dokazujú. A rovnako ako ja vyzerajú na vonok
ako ľudia ale nie sú. Majú viacero tvári a ukazujú ich cez svoje články,
videá a komentáre.

Neverte nikomu kým si to neoveríte, necestujte sami a to
najdôležitejšie... Nezabudnite na svoje staré ja.
Preto sa môžete už zajtra tešiť na článok a potom každé
tri dni až do konca mesiaca. Ďalej uvidím podľa inšpirácie a času ale
myslím že teraz je tá pravá chvíľa začať konať a plniť si svoje sny. A najlepšie
sa vypína pri písaní ,tak prečo nie? Schválne aký vo Vás vyvoláva pocit
písanie? U mňa pocit plný radosti a relaxacie. Resetujem a potom
mám na ostatné problémy iní pohľad lebo pri písaní si usporiadam myšlienky. Fantastický
pocit, tak Allons-y do
ďalšieho levelu a ak sa niekto bojí ísť dopredu tak ho zoberiem za rukú za
zakričím Geronimoooo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára