utorok 24. februára 2015

Youtube hýbe svetom.

Pretože som dieťa deväťdesiatich rokov tak si pamätám éry ktoré určovali kde sa svet nachádza. Na začiatku to boli noviny. To je tá papierová vec s ktorej ľudia sa dozvedali informácie. Potom to bola televízia. Bolo to globálnejšie médium lebo sme sa dozvedeli o postojoch ľudí vo svete. Vtedy začali globálne mánie typu jojo alebo barbie. Predtým to postupovalo pomalí ale neskôr to chceli v jednu chvíľu všetky deti. Bola som medzi nimi. Moc sa mi páčila reklama na autíčko na diaľkové ovládanie ale nikdy som ho nedostala a moc som závidela chlapcom ,ktorý ho mali. 
Posledná fáza bol internet. Neviem ako vy ale ja si pamätám dobu kedy som mala prísni zákaz chodiť na internet lebo sa platil cez telefónnu linku. Tým pádom ak by som prekročila isté dáta tak by sme nemali na nájom.  Na toto bola expert moja mama ktorá chcela túto novinu poriadne preskúmať. S internetom sme sa dostali k informáciám ktoré nás zaujímali a nemuseli sme čakať alebo študovať dlhé hodiny. Úprimne doteraz internetu na 100% neverím a preto mám doma encyklopédiu , slovníky i atlas.
Youtube je už ale niečo úplne iné. Nedozvedáme sa len informácie ale aj trendy a zároveň sa cez neho učíme. Ja som youtube spoznala skrz AMV (anime music video). Dneska ho používam na zábavu ale i na učenie techník líčenia a tiež na učenie sa na gitaru. Ale otázka je ako môže takého audiovizuálne médium hýbať svetom? Asi tak že tvory celebrity. Títo ľudia majú svoje fankluby a tie ich prenasledujú na koniec sveta. Nie je na tom nič zlé lebo často krát inšpirujú a dávajú nám aj skúsenosti do života ale troška zábavnejšou formou. Vďaka ním tiež sa môžeme zasmiať keď máme zlí deň a tiež rozšírili isté mánie ako je Ice bucket challenge pre ALS. Toto je len slabý odvar. Každý z nás pozná tie mánie a práve youtube to podporuje. Ľudia robia veci ktoré by ich nenapadli s novín alebo teľky.  Tunak názorná ukážka čo youtube spravil za rok 2014 a ani o tom nevieme. Neviem ako Vám ale mňa toto video rozosmialo lebo je to dôkaz že trávim na nete až moc veľa času a o týchto mániach a youtuberov poznám. No čo už aspoň viem o dianí vo svete :D

Čo je hlavné je to že tieto vecí nás ovplyvnujú. Ale ako každá mánia tak aj toto je o rovnováhe. Nič netreba preháňať a brať si s týchto „neomiľních“ ľudí príklad len v tom čo je správne. Ale to musí každý posúdiť sám čo je a nie je správne.
Osobne si pozerám len videá ktoré ma záujmu názvom a potom tých čo odoberám. A áno pozerám aj týpkov ako je Hoggy alebo naprosto retardovaní a čo?  Zasmiať aj poplakať si musí každý. :D Ináč skôr odoberám videá zo zahraničia ( od USA po Kóreu).  

štvrtok 19. februára 2015

Élan- Nightwish



Nová pieseň od Nightwish je len malá ochutnávka toho čo sa chystá. Niektorý vravia že to bude platňa desaťročia iný že to bude prepadák.
Osobne sa mi tá pieseň moc páči ale nie je to ten starý Nightwish. Preto vždy keď je diskusia o tejto skupine sa pítam na platňu či speváčku. Nepovažujem Nightwish s roku 2000 za to isté ako teraz. Iná skupina a možno preto dokážem prijať tie zmeny v ich štýle. Ale naspäť s Élanu.
Krásna pieseň a krásny videoclip. Plný pocitov i klasických nástrojov. Už si viem živo predstaviť ako pri tejto piesni čítam nejaké dobre fantasy. Jemné tóny nie sú rušivé a dramatyčnosť prichádza postupne čo je dobré lebo to nepôsobí rušivo. Tento znak si Nightwish zachoval od začiatku. Ale i tak to nie je moc tvrdé. Melodické to áno ale stráca to ten metál nádych čo nightwish vie ale nejako to tu nie je. Tak ći onak názor si každý musí spraviť sám.  

Len na porovnanie sem pridám aj Phantom of the Opera ešte s Tarjiov. Je tam počuť rozdiel a moc. 
 

štvrtok 12. februára 2015

Rasizmus a provokácia.

Pred pár dňami som mala tú česť ísť na nemenované stránky novín a televízie. Čisto aby som vedela čo je nové vo svete. Čo ma ale šokovalo boli komentáre pod článkami. Nechcem konkretizovať presne o koho išlo , išlo o to že autor komentára mal titul a vyjadrovala sa ako ožran v krčme ktorému niekto vykradol  auto.

 Čo je to rasizmus?
Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Nevedecké preto lebo žiadne štúdia nepotvrdila že by jedna rasa bola o niečo menej cenná ako tá druhá. Rovnako ako Hitler nikdy vedecky nepodložil že židia, Rómovia či Slovania sú menejcenní od takzvanej „arískej  rasy.“
A pretože jedno s prepáčením za výraz hovado vedelo ovplyvniť ľudí tak iní umierali a prichádzali o susedov a rodinu.

Slovom sa to vždy začalo :
Ľudia sú veľmi hlúpe tvorí lebo sa nevie poučiť zo svojich chýb. Ale prečo? Máme záznamy s našich chýb. Máme analytikov a možnosti ako tomu zabrániť. To ale ľudí nezmení. I napriek tomu slovo či už božie alebo fyzické dáva motiváciu psychopatom aby boli odporní na niekoho kto nemôže za to že sa narodil do istej skupiny. Tridsiate roky v USA či štyritsiaté v Európe. Nebolo to tak dávno kedy ľudia boli separovaní a niekto útočil. Všetko začalo a skončilo slovom. Nezačínajme ale skôr to ukončime lebo toto nie je cesta. Černosi, cigáni, belosi či indiáni. Žiadne východy ani nevýhody. Jednoduché nie?
Či si belosi zaslúžia trest za to že nejaký ich predkovia zabíjali židov ( čo sú tiež bieli), indiánov či černochov je otázne ale ja si to nemyslím lebo vo vojnách takéhoto rázu umierajú deti a ľudia ktorí s tým nemajú nič spoločné. Je mi s toho smutno.

Ľudia čom zachraňujú situáciu:
 Týto ľudia sú pre mňa naozaj inšpirácia. Bojovali proti rasizmu a ukazovali ľudom že nič nie je beznádejné. Ďakujem im. Niekedy v budúcnosti i darujem článok ale zatiaľ sa na nich ba pozrite a skúste sa zamyslieť ako nám pomohli.  
http://i.telegraph.co.uk/multimedia/archive/02968/Gandhi_2968255b.jpg 

http://images.rapgenius.com/8633974824618ef8adcd402394048e4c.1000x758x1.jpg
http://www.nndb.com/people/265/000023196/angelou3-sized.jpg 


utorok 10. februára 2015

Regenerate me please...

Ty  čo ma poznajú nejakú tu dobu vedia že som posadnutá Doctorom. Tak odspravldnte moje prirovnania ale prosté nemôžem odolať ( i keď je pravda že poslednú sériu som ešte si nepozrela, don´t blame me). Tak či onak  isté udalosti ma donútili rozmýšľať a písať. Mám toľko témat a teraz ich môžem realizovať. Nie len na blogu ale aj na youtube.


Moja prvá regenerácia:
http://byt.wpengine.netdna-cdn.com/wp-content/uploads/2013/11/large1.gif
Bola keď som si založila pred deviatimi rokmi môj prví blog. Začala som byť otvorená  verejnosti , i keď je pravda len cez internet. Toto bolo skvelé lebo mi to pomohlo jak v mojej gramatike ( ktorá je stále zlá.. no čo disleksia). Bolo to skvelé lebo som spoznala veľa kamarátov. Bohužiaľ ani jeden z nich už nebloguje.  Čas plynul a ja som mala sladkých šestnásť a prišla som na strednú školu ktorá mi otvorila oči o skutočnom svete, ktorého sa úprimne doteraz bojím.


Everybody knows that everybody dies:
Moja  druhá regenerácia bola v oblasti adrenalínu a skúšania nových vecí. Začala som hrať na gitaru, cestovať vlakom s kamarátmi a troška aj vystrkovať rožky. Zamilovala som sa do britských seriálov a pochopila som že jediné čo ma ťahá k Japonsku ( o ktorom bolo moje predchádzajúce blogovanie) je iba dobré jedlo a vážne anime. Spoznala som svet drog, arogancie a slz. Pochopila som že taký svet je. Bála som sa toho lebo po prvej regenerácií som prekonala ľahké depresie a toto Jenny nechcela.  Nechcela som aby umrela tá stará Jenny ale to nešlo. Musela dospieť a znova ožila.

Moje staronové Ja:
Veľa vecí sa zmenilo ale jedna vec nie. Tá je láska k sama sebe. Nevadia mi dni kedy som sama lebo mám blog , gitaru, knihy a seriály. Nikdy sa doma nenudím a teraz si to vážim o to viac keď som si akurát dnes robila poriadok v PC. Nevyhodila som nič zo začiatkov a to je to čo tá stará Jenny robila vždy. Nemienim preto sa vzdať. Áno mám teraz priateľov v real life, prácu, školu, projekty,  priateľa ale i napriek tomu aj v ich očiach som iná. I keď si tak nepripadám lebo moja rasa nevymrela. Našla som plno blogov ktoré mi to dokazujú. A rovnako ako ja vyzerajú na vonok ako ľudia ale nie sú. Majú viacero tvári a ukazujú ich cez svoje články, videá a komentáre.
http://media.tumblr.com/5911946fd6466c992eead294f06fde74/tumblr_inline_n9j92up6ed1qegzff.gifNašli sme svojich spoločníkov ktorí s nami cestujú a čelíme nebezpečenstvu menom realita, ktorá sa nás snaží stiahnuť do beznázorovej reality. Ale my sme dosť tvrdohlaví aby sme vedeli že to tak nie je. Ukazujeme to skrz to čo vytvárame . Nie je to stále to isté. Každý dávame do našej práce dušu a ja sa k tomu chcem vrátiť.
Neverte nikomu kým si to neoveríte, necestujte sami a to najdôležitejšie... Nezabudnite na svoje staré ja.
Preto sa môžete už zajtra tešiť na článok a potom každé tri dni až do konca mesiaca. Ďalej uvidím podľa inšpirácie a času ale myslím že teraz je tá pravá chvíľa začať konať a plniť si svoje sny. A najlepšie sa vypína pri písaní ,tak prečo nie? Schválne aký vo Vás vyvoláva pocit písanie? U mňa pocit plný radosti a relaxacie. Resetujem a potom mám na ostatné problémy iní pohľad lebo pri písaní si usporiadam myšlienky. Fantastický pocit, tak Allons-y    do ďalšieho levelu a ak sa niekto bojí ísť dopredu tak ho zoberiem za rukú za zakričím Geronimoooo. 

pondelok 9. februára 2015

Kvalita vs cena Make-up štetce a šetrenie.



Akurát mi došli moje lacné štetce. A pretože som veľký kritik kozmetiky som sa rozhodla nie recenzovať ale skôr vysvetliť úskalia lacnej a drahej kozmetiky a ich príslušenstva.
Prečo platiť za niečo len preto že to je značka?
Moje kúpene štetce. Na začiatok skvelá vec ale neočakávam dlhú výdrž.
Tu nejde moc ani o značku ako skôr o kvalitu. Či už značka alebo nie vždy si treba pozrieť referencie a komentáre k tomu. Jak pozitívne tak i tie negatívne. S vlastnej skúsenosti som sa naučila že cena vs kvalita idú ruku v ruke. Hlavne v oblasti kozmetiky. Pri kúpe vždy rozmýšľam: „ Budem to potrebovať? Stojí mi to za tie peniaze? Vydrží mi to?“
Je síce pravda že za zubnú pastú dám cca o 2 eurá viac ako som dávala pred 4rmi rokmi ale od tej doby čo používam drahú pastu som nemala ani jeden kaz a to mám kazové zuby. A tak je pravda že ročne dám na toto o 10-15 eur viac ale stále menej ako zubárovi ( lebo mám súkromníka a niektoré úkony neprepláca poisťovňa). Rovnako to je aj s make-upom či štetcami.    
To sú moje kritéria ,hlavne na veci ktoré potrebujem do školy. Moje nové štetce si budem strážiť ako oko v hlave ale i napriek tomu si každý mesiac doprajem aspoň jeden kvalitný . Nebudem kupovať len od jednej značky ale skôr s každého rožka troška. Teraz mám stabilní príjem a i keď si chcem šetriť tak obetujem jeden deň roboty na niečo čo mi pomôže v budúcnosti si splniť sny. ( Na čo chystám článok už čoskoro)
Nemám peniaze:
http://d33y93cfm0wb4z.cloudfront.net/Ruth/family-budget/family-budget-2013/137894111_476x290.jpgKaždý kto má možnosť chodiť na brigády tie peniaze má. Áno je pravda že na isté veci som musela dlho šetriť ale neľutujem že som si kúpila originál.  Jeden kvalitný kozmetický štetec stojí cca 15-20 eur. Mňa výbava 20ciatich stála 29 eur ALE! Štetiny vypadávajú a jeden štetec sa mi oddelil od rúčky. Môj 8 euroví štetec na make-up čo mám už tri roky doteraz drží a používam ho takmer denne. Pretože sa chcem kozmetike venovať naplno ale momentálne študujem tak musím si na svoje výdavky zarobiť a niekedy aj počkať. Som síce netrpezliví človek ale zasa nikdy sa mi nestalo že som nezískala to čo potrebujem.
Ako ušetrím?
Ja šetrím dosť na oblečení. Mám jedny kanady, jedny lodičky, dvoje tenisky a papuče.  A i keď je pravda že tričiek mám veľa tak stále menej ako moje kamarátky. Na každú príležitosť mám niečo málo a kupujem oblečenie dokopy tak raz do roka. Nepotrpím si na značky a keby som aj taká bola tak v sekáčoch majú rovnakého značky za euro ( len staré kolekcie) ako v obchode.
Ďalej nakupujem len to čo potrebujem a to je jedlo a toť psio. Nebývam sama ale prispievam do domácnosti tým že nakupujem potraviny a upratujem. Nikdy nechcem nič čo vyslovene nepotrebujem. To je asi základ. Vedieť čo človek potrebuje a čo nie.
Ako si zarobiť?
Každý niečo vie a mal by to patrične využiť. Chápem že niektorých regiónoch je ťažké si nájsť prácu ale po úpornom hľadaní a pýtaní sa vždy nájde prácička. Má to plno výhod. Okrem zárobku si človek upevňuje aj psychiku. I keď momentálne brigádujem v obchode s oblečením a nie je to žiadne terno tak som za to vďačná.  

utorok 3. februára 2015

Pohľad na lásku...

Na túto tému som písala už dávno. Je tomu síce viac ako dva roky ale i tak sa k tomu chcem vrátiť. Od tej doby som dospela a naučila sa viacero vecí. Niekto môže tento článok považovať za nereálny alebo naivný. Nie som naivný človek na to som si zažila veľa. Ľudom nedôverujem doteraz ale i napriek tomu som sa zamilovala a trvá to rovnako silno viac ako rok.
Preto chcem všetko sem napísať. To zlé aj dobré.
Pred tým ako som ho stretla:
Lásku som brala ako chemickú reakciu mozgu, ktorá nemôže vydržať dlhšie ako pár mesiacov. Pobláznila som už predtým dvoch chlapcov ale necítila som k nim nič viac ako kamarátsky vzťah. Báli sa ma a to bol aj dôvod prečo som ich nechcela. Síce som mala a zraniteľná ale na druhej strane sú veci a témy na ktoré potrebujem vlastný názor a nie plané reči. Slovo „ milujem ťa“ cez sms považujem za slabosť a rada riešim veci face to face a toho sa báli. Keď chceli niečo riešiť tak som im zavolala že sa stretneme a doriešime to. Troška desivé, nie?    
Sex je kapitola sama o sebe. Netajila som sa tým že som panna a preto som si aj vypočula výsmech ale i obdiv. To či to je česť alebo bremeno to je otázka pre každého človeka. Osobne som na seba hrdá že som nespravila v ťažkom obdoby chybu a nedarovala som to niekomu na diskotéke lebo beriem to za niečo vzácne a osobné.  
Ako sme sa stretli?
Stretla som ho v Osvienčime na školskom výlete. Nebol mi zo začiatku sympatický lebo mi dával
divné otázky o mojom statuse a tak. Znova som ho stretla v Krakove ešte v ten večer. Mala som migrénu a kamarátka ma vytiahla von s pár deckami zo školy na ožierku. Ja som nepila lebo to na ( ešte vtedy) abstinenta to nesedelo. Nakoniec sme sa stretli vonku pred hotelom. On podnapití a ja s migrénou. Moc si toho nepamätám lebo som bola ešte v šoku s koncentračného tábora. Jediné čo si pamätám bolo to že sme sa rozprávali dlho a potom som išla spať.
Prešlo pár mesiacov a stali sme sa kamarátmi a i keď to znie kruto tak naše kamarátstvo umocnilo to že sa rozišiel s priateľkov. Začali sme chodiť na kávičky a prechádzky. Rozprávali sme sa o všeličom a nikdy nám nedošla téma.   Prešlo asi pól roka a opýtal sa ma či nechcem niečo viac. Moja odpoveď : „Nie.“
O štyri mesiace na druhý pokus mu to ale vyšlo. Bála som sa že prídem o dobrého kamaráta lebo som na lásku neverila. Ale v tedy som už deň ho bola úplne zbláznená len som si to nevedela priznať. Keby som vtedy vedela koľko energie ma to bude stáť možno by som mu to nikdy nedovolila.
Problém po maturite:
Ja som išla na ďalšie štúdium ale on nie.  Hľadanie roboty na Slovensku je ťažké a vtedy začali pochybnosti od mojich kamarátiek. Vraveli mi strašné veci a ja som naozaj uverila že mi klame. Bola to chyba v komunikácií a nedorozumenia. Najsmutnejšie je to že mi to povedali v ten deň keď som mu darovala to najcennejšie čo má každá žena. Bola som s toho na prášky. A práve keď som mu už som nevedela čomu mám veriť spravil niečo nečakané. Našiel si prácu v Bratislave a presťahoval sa k babke čo býva len kúsok od mesta.  Keby ostal doma tak by ušetril veľa námahy a pracoval by v automobilke.
Časom dostal výpoveď a o týždeň sa mu pošťastilo a našiel si prácu snov. Kníhkupectvo.  Nebudem Vám vravieť že som nemala stres a v ten týždeň som ani nespala lebo som len hľadala pre neho pracovné miesto.  Stalo sa to nečakane a narobilo to veľa šarapaty ale našťastie si sám našiel miesto.  Vždy to chcel skúsiť a má to. Plat nie je bohvie čo ale je tam šťastný.
Ako to beriem po viac ako roku?
http://www.scienceofrelationships.com/storage/relationship_balance.jpg?__SQUARESPACE_CACHEVERSION=1352240461987Na lásku už verím a vážim si to ako dar za všetko zlé čo som si zažila. Neviem či mám ďakovať osudu alebo bohu lebo viem že toto nie je pobláznenie ale cit ktorý i keby skončil ,tak budem naň spomínať v dobrom.  Teraz viem že chemická reakcia mozgu je zaľúbenie a láska je túžba s tým človekom ostať. Možno aj vzťah medzi rodičmi a deťmi je láska rovnako ako pravé priateľstvá.
Čo sa týka sexu... neľutujem. Aj on bol ešte nevinní a chcem tomu veriť i keď o tom pochybujem. Tak či onak bol trpezliví a čakal na mňa 9 mesiacov kým som sa odhodlala. Doteraz mám niekedy s tým problém ale to je skôr fyzické ako strach. Našťastie keď na mne vidí že ma niečo bolí tak radšej sa na to vykašle i napriek tomu že mu klamem že nič sa nedeje. Stáva sa to už len občasne ale proste to na mne vidí a nikdy sa nestalo že by prekročil istú hranicu.  Mala som 21 rokov keď sa som o to prišla a od tej doby vravím že sa za to nikto nemusí hanbiť. Je to len na každom osobnom úsudku či to chce alebo nie. Dôležité je iba jedno. Nepraktizovať to často lebo vzťah nie je o sexe ale o vzťahu. A keď už tak bezpečne aby sa nestalo že to prinesie slzy a strach.
Moc rozprávkové?
Nemám rúžové okuliare. Problémy vieme vyriešiť s oči do očí. Každý máme vlastných kamarátov a koníčky. Nie sme spolu stále a niekedy ma to trápi. Zasa keď si to tak zoberieme tak som rada že má prácu a ja tú svoju. Nežiarlime a každý máme vlastné súkromie. Či to výdrží alebo nie nechám na budúcnosť ale i tak nikdy nebudem ľutovať to že som išla na to pekelné miesto a stretla práve Karola.
Je to niečo čo si každý musí prežiť ale základ je počúvanie jeden druhého. Kajo je jediní s môjho blízkeho okolia čo ma počúva a pamätá si čo som len spomenula a pripomenie mi to a mesiace neskôr. Nevysmeje ma keď ma niečo trápi a čo je dôležité.... má so mnou trpezlivosť ( i keď je pravda že trpezlivosť je obojstranná). Prajem to každému.
Či láska existuje musí si každý odpovedať sám. Ja už odpoveď mám...
Dodatok, aby ste vedeli že som stále normálna: 
A teraz troška realita. Asi najlepšie to vystihuje táto pieseň. Romantické slová som od neho sa napočúvala až až ale niet nad to keď sa na mňa pozrie a povie mi že sa mu páčim. Aj tak mám radšej rock ako klasické básne :D Aj tak si na romantiku moc nepotrpím a písať tento článok bolo asi tá najsilnejšia a najrúžovejšia vec čo som kedy vytvorila. ( juuj ako to čítam až moc sladké.. až neverím že som to zažila) Ale ja som len úplne normálni cvok a jediné v čom sa vyznám je rock:  



Tento článok je skôr pre mňa ako pre Vás. Boh vie či si niekedy nebudem musieť pripomenúť že niečo také bolo skutočné.