pondelok 7. septembra 2015
nedeľa 26. apríla 2015
Pár slov o posledních mesiacoch
Prečo už starnem?
Viem že plno blogerou nezdalo svoje hobby aj po škole. Ja
som bohužial bola dlhé mesiace v situácií ktorá mi brala inšpiráciu na no
life a preto tento článok píšem. Blog neruším lebo nikdy neviem či sa situácia
nezmení ale ak áno tak budem šťastná a rada sa k článkom vrátim.
Prečo starnem?
Možno je to tým že neviem nájsť to správne riešenie lebo sú
komplikované. Dospelosť je ťažká. Mám robotu a školu a finančné otázky
ma nútia si nájsť ďalšiu. Moc ma to mrzí
lebo kedysi som mala čas sama na seba. Teraz ani tie seriáli ma nebavia. Možno
je to aj tým že som dlho nebola na akciách kde sú ľudia čo tomu rozumejú. Je to
smutné ale po deviatich rokoch sa správam horšie k sebe.
Prečo nemám v láske reallife?
Lebo som tak troška introvert. Vždy som bola. No teraz som
obklopená množstvom ľudí a som nútená sa s nimi baviť i keď sa
nemusíme. Keď i moja dobrá kamarátka vynadala do kuriev a toho že som
sa zmenila na niečo zlé tak som nevedela čo mám robiť a smutné na tom bolo
že je to troška pravda. Charakter sa mi ale nezmenil len ľudia do mňa nevidia ,
rovnako ako predtým. Školský život mal výhodu v tom že jediná moja
povinnosť bola chodiť do školy. Potom som sa už len tešila na gitaru a nejaký
ten serial. Teraz neustále myslím na to
aký mám rozpočet a či moje ďalšie slovo nebude zneužité voči mne. Otec
prišiel o prácu a od tej doby je všetko ťažšie. Toto všetko čaká asi
každého kto začína noví život.
Zmena k starému:
Dnes v noci som rozmýšľala a rozhodla som sa ku
kroku dozadu. Áno síce je pravda že dni zabíjam prácou a školou ale i tak by som sa chcela
k istým veciam vrátiť. Bloggovanie
to bude stále nepravidelné ale moc mi chýba gitara a vypnutie pri pc.
Chýbajú mi dlhé pobyty vonku s knihou a teraz konečne je na to
počasie. A čo je hlavné... Chýbam
si ja. Môj svet ktorým som vytlačila.
Čo týmto článkom chcem povedať?
Nezabúdajte kto ste. Nezahadzujte svoje záujmy a hobby lebo
to je druh relaxu a ukázania samého seba, i keď sa to môže zdať ako strata
času v očiach ostatných. Keď si to tak zrekapitulujem tak sa vďaka blogu vyznám
v základnej grafike, zlepšila sa mi gramatika ( ako pre dyslektičku to
bolo úžasná pomôcka) a spoznala som úžasné svety a ľudí. Boh vie kedy
sa znova ozvem ale dúfam že ďalší článok už bude viac pozitívne naladení lebo
mi to chýba.
streda 18. marca 2015
Keď je práca zábava.
Určite ste niekedy počuli že ak je vaša práca alebo
zamestnanie zábava tak je to kľuč k úspechu. Áno je. Ak niekoho niečo baví
je to vidieť na ňom. V tomto ma inšpiruje veľa ľudí a vďaka nim mám
aj sny.
Baví ťa varenie? Peč a var. Skúšaj nové recepty a dávaj
to ochutnať kamarátom. Baví ťa písať? Začne písať i keby to malo byť len
pre teba. Jedného dňa to možno bude veľké dielo. Rada sa líčiš? Líč kamarátky a možno s toho vznikne
niečo úžasné. Bavia ťa knihy? Skús sa opýtať v miestnom kníhkupectve o brigádu.
Bavia ťa hry? Hraj sa.
Toto všetko a mnoho ďalšieho sú veci ktoré sa dajú zužitkovať
a aj si na tom zarobiť. Nevravím že to je med lízať. Keď si človek teraz
zmyslí že sa mu páči klavír tak môže trvať roky kým bude môcť sa ukázať niekde
na verejnosti. Ale farebnosť tohto všetkého: energia, pocit sebanaplnenia či
sny sú kľúčom k šťastiu.
Čo mi otvorilo oči?
V sobotu som mala konkurz na jednu brigádu a keď
som odtiaľ odišla tak som bola neskutočne šťastná. Noví ľudia
a remeslo ktoré som tak dlho nerobila. Nemám tú prácu ešte istú ale i keby
to nevyšlo tak som naplnená a nabitá novou silou sa vzdelávať a bojovať
o moje sny. Chcela by som svoje schopnosti vyšperkovať do dokonalosti a to
by som nechcela keby ma to nebavilo. Len som potrebovala troška nakopnúť.
Dilema za mlada:
Je ťažké aj pre ľudí v mojom veku vedieť čo chcú robiť
najbližších 40 rokov. Čo tak skúšať? Nie je ťažké sa rozhodnúť aj v 25-30.
Ešte je tu šanca si splniť sny. Keď človek niečo moc chce tak to neberie ako
prácu ale ako krok ku predu ,nie? Času je dosť tak načo čakať kým niečo príde?
Skúsme jej troška nadbehnúť. Kto povedal že po strednej musia ísť všetci na
vysokú školu? Ja som nešla a bolo to najlepšie rozhodnutie. Nie preto lebo
by som to nezvládla ale preto lebo viem čo od života chcem. A chcem to dosiahnuť. To som si ale uvedomila ale až pred
maturitou. Plno ľudí mi vravelo že som hlúpa že som sa tak rozhodla a že to
budem mať v živote ťažšie. Nie nebudem. Lebo som vždy radšej robila rukami
a okrem toho vzdelanie na Slovensku nemá budúcnosť. Možno tu budem musieť
ostať lebo tú mám záväzky. Ale to neznamená že budem živoriť. To nechcem ani
nebudem, lebo na to som tvrdohlavá. A to je to čo chcem od Vás. Buďte
tvrdohlaví ohľadom vecí čo milujete. Nedajte sa zlomiť. Treba mať iba plán a vedieť
že to má zmysel.
Prečo tak uvažujem?
Lebo chcem mať deti. A viem že keď sa budem mať
dôvod usmievať po práci tak budú aj oni inšpirované. Chcela by som im aj
dopriať nejaký koncert alebo zápas ich obľúbeného týmu. Proste to čo som si ja
mohla dovoliť až dávno po 18náske. A práve po prvých zarobených peniazoch
som si začala uvedomovať to akú je život plný možností. Nikdy som si neminula celú výplatu ale aj s jednej
štvrtky ktorú som si pomyselne uvoľnila som sa zabavila a nakúpila do budúcnosti.
Ľutujem? nie
Rada by som vedela Váš postoj k takémuto nakopnutiu:
1.) Viete čo chcete v živote robiť?
2.) Beriete prácu ako zábavu a nie ako povinnosť?
3.) Beriete vysokoškolské vzdelanie za povinnosť či
túžbu?
štvrtok 5. marca 2015
Kapitalizmu inak za čo naši rodičia (ne)štrngali.
Štyri roky pre mojím narodením na námesti SNP sa štrngalo
klúčikmi za slobodu. Ale ako dieťa modernej doby to nevnímam tak rúžovo.
Výhody:
Mohla som beztrestne cestovať po Európe a spoznávať svet,
nemala som cenzúru a môžem si kúpiť čo len chcem.
Nevýhody:
Platy neprimerané na život na Slovensku, strach o robotu
a neistota.
Osobne fakt že musím bojovať o každé euro desí. Mám
strechu nad hlavou ale na ako dlho? Kapitalizmus na Slovensku ma sklamal keď vyhodili
s práce môjho tatka. Preto musím aj ja pracovať aby som si vlastné výdavky
hradila sama. To je tá neistota. Hrozí že si budem musieť nájsť inú brigádu
lebo sa v tej mojej zmenilo vedenie a nechce mi dať smený.
Ďalšia vec je fakt že služby a ľudia v obchodoch sú
symbolicky platení na Bratislavské pomerí. Rozprávam o Bratislave lebo
máme tu najdrahšie najmi i služby. Sme kvázi viac chudobný ako dedinčania
lebo sme závislí od peňazí a tie sa míňajú rýchlo. A teraz sa pýtam...
Prečo je tento problém iba na Slovensku? Prečo vyhodia človeka po 22 rokoch s práce
a ďalšiemu dajú minimálnu mzdu za prácu kde by inde dostal 1500? Prečo vysokoškoláci
stoja na úrade práce? Prečo sa k nám správajú ako k handrám? Nechcem tu rozprávať pravé dôvody lebo každý
to tušíme. Aby niekto mohol živoriť tak niekto musí mu ten smer dať.
Má to riešenie?
Jasné že má ale to by sme museli si brať to dobré zo
zahraničia a minulosti. Nie som za komunizmus ani kapitalizmus ale ako
povedal jeden dobrý človek W. Churchill: „ Demokracia je ten najhorší systém čo
existuje, bohužiaľ na nič lepšie sme neprišli.“ Jednoducho by stačilo prispôsobiť
platy k cenám aby človek mohol dýchať a neriešiť
iba peniaze. Troška by sa nad tým mohli ľudia zamyslieť a poprípade znova
ísť do ulíc aby sme ukázali že máme svoje práva. ( lebo na tie sa nejako
zabúda) Ty hore chcú pracovnú silu symbolicky platenú ale my nechceme. Tak im
to ukážme a spravme si tu 500-700 eurové minimálne mzdy, práva na to že ak
niekde dlho robím tak ma nevyhodia, právo na to mať dieťa a možnosť ho uživiť.
Ak sa tak čoskoro nestane asi aj ja to tu vzdám. Milujem Slovensko je to môj
domov ale tých problémov čo riešim posledný polrok je už na mňa veľa a preto
toto aj píšem. Proste sa chcem usmievať a byť šťastná ale toto sú tak
patové situácie že neviem ako ďalej. Začínam pochybovať. A to nechcem.
Na záver chcem povedať že som rada za tento režim ale bola by som štastnejšia keby sme tu mali istoty. Nikto si dneska nie je istý čo bude o mesiac. A to nie je dobré.
utorok 24. februára 2015
Youtube hýbe svetom.
Pretože som dieťa deväťdesiatich rokov tak si pamätám éry
ktoré určovali kde sa svet nachádza. Na začiatku to boli noviny. To je tá
papierová vec s ktorej ľudia sa dozvedali informácie. Potom to bola
televízia. Bolo to globálnejšie médium lebo sme sa dozvedeli o postojoch
ľudí vo svete. Vtedy začali globálne mánie typu jojo alebo barbie. Predtým to
postupovalo pomalí ale neskôr to chceli v jednu chvíľu všetky deti. Bola
som medzi nimi. Moc sa mi páčila reklama na autíčko na diaľkové ovládanie ale
nikdy som ho nedostala a moc som závidela chlapcom ,ktorý ho mali.
Posledná fáza bol internet. Neviem ako vy ale ja si pamätám
dobu kedy som mala prísni zákaz chodiť na internet lebo sa platil cez telefónnu
linku. Tým pádom ak by som prekročila isté dáta tak by sme nemali na
nájom. Na toto bola expert moja mama
ktorá chcela túto novinu poriadne preskúmať. S internetom sme sa dostali
k informáciám ktoré nás zaujímali a nemuseli sme čakať alebo študovať
dlhé hodiny. Úprimne doteraz internetu na 100% neverím a preto mám doma
encyklopédiu , slovníky i atlas.
Youtube je už ale niečo úplne iné. Nedozvedáme sa len
informácie ale aj trendy a zároveň sa cez neho učíme. Ja som youtube
spoznala skrz AMV (anime music video). Dneska ho používam na zábavu ale
i na učenie techník líčenia a tiež na učenie sa na gitaru. Ale otázka
je ako môže takého audiovizuálne médium hýbať svetom? Asi tak že tvory
celebrity. Títo ľudia majú svoje fankluby a tie ich prenasledujú na koniec
sveta. Nie je na tom nič zlé lebo často krát inšpirujú a dávajú nám aj
skúsenosti do života ale troška zábavnejšou formou. Vďaka ním tiež sa môžeme
zasmiať keď máme zlí deň a tiež rozšírili isté mánie ako je Ice bucket challenge
pre ALS. Toto je len slabý odvar. Každý z nás pozná tie mánie a práve
youtube to podporuje. Ľudia robia veci ktoré by ich nenapadli s novín
alebo teľky. Tunak názorná ukážka čo
youtube spravil za rok 2014 a ani o tom nevieme. Neviem ako Vám ale
mňa toto video rozosmialo lebo je to dôkaz že trávim na nete až moc veľa času
a o týchto mániach a youtuberov poznám. No čo už aspoň viem
o dianí vo svete :D
Čo je hlavné je to že tieto vecí nás ovplyvnujú. Ale ako
každá mánia tak aj toto je o rovnováhe. Nič netreba preháňať a brať
si s týchto „neomiľních“ ľudí príklad len v tom čo je správne. Ale to
musí každý posúdiť sám čo je a nie je správne.
Osobne si pozerám len videá ktoré ma záujmu názvom
a potom tých čo odoberám. A áno pozerám aj týpkov ako je Hoggy alebo
naprosto retardovaní a čo? Zasmiať
aj poplakať si musí každý. :D Ináč skôr odoberám videá zo zahraničia ( od USA
po Kóreu).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)