Prečo Power metal lepšie chápu Európania ako Američania.

Fanúšikom tohto štýlu som od svojich 12nástich rokov. Ak sa Vám zdá že to je skoro tak sa mýlite lebo som od útleho veku počúvala troška klasickejšiu tvrdú hudbu ako iné deti v mojom veku. Za to vďačím tým krásnym dňom keď moja mamka bola na služobke a takto zapol svoj gramofón kde púšťal platne čo pašoval za bývalého režimu zo zahraničia.   

Teraz je doba iná. Môj tatko sa učí odo mňa o novom štýle a to je Power metal. Áno je to troška zvláštne. Akurát ale pred dvoma dňami som si pozrela dokument kde istý Kanaďan riešil to prečo je tento štýl jemu taký cudzí. A zistil to čo ja viem už dávno. 

Ako Európanka ktorá vyrastala na Slovensku ktoré je plné rozprávok v každej jaskyni alebo zámku som žila v inom svete. Ako dieťa som milovala Bojnice a fakultatívne výlety hlavne kvôli pani sprievodkyni, ktorá rozprávala rozprávky.  A tiež Som cestovala. Ak sa nad tým zamyslíte tak Bratislava, Viedeň, Budapešť a Londýn sú mestá ktoré majú svoj príbeh a to sú iba tie v ktorých som bola. Teraz nechcem urážať našich priate lov za veľkou mlákou ale čo majú? Žiadny draci, panny čakajúce na svojho princa alebo zúrivé príšery v lese. To čo poznajú nikdy nebolo na pôde tohto sveta. 

Pretože to podvedome vidíme tak to milujeme keď to je v štýle troška bližšom nášmu srdcu, nie? Aspoň ja to tak vidím. Keď som bola na koncerte Within Tempation v marci 2014 som sa zamilovala znova lebo tá energia čo tam bola sa nemohla nájsť nikde inde. 

A čo fanúšikovia za veľkou mlákou? 

To sú ľudia ktorý podľa mňa v hĺbke duše túžia ísť práve sem. Nevravím, aj ja túžim vidieť Ameriku ale Európa je niečím exotická a krásna i keď tu žijem. Doteraz keď idem po starom meste v Bratislave tak sa cítim výnimočná a fascinovaná. Milujem históriu a jej stavby. Milujem to že máme tie rozprávky pri ktorých zabúdame na problémy a toto mi roby aj tá hudba. Lunatica, Within Tempation, Nightwish či Hammer fall.  Verím že aj v Amerike máme spriaznené duše ale i tak sú to len ľudkovia ktorí i tú rozprávku nezažili na vlastnej koži.

Inač povedané. Taký Nemec, Maďar či Slovák vie sa vžiť do textu lebo v tom vyrastal. Žiadna veda. Možno aj preto i keď mám rada Johnyho Casha ( country spevák), tak jeho texty sú mi cudzie.

Pár slov na záver:

Na záver chcem povedať že celí tento článok je kritika daného dielu toho dokumentu čo som videla. Nie preto že by to čo povedali bolo zlé ale preto že nepovedali tam celú pravdu. Možno boli Interwiev robené zle alebo som bola iba nahnevaná na to že ukazovali skôr skupiny čo inšpirovali tento štýl ako skupiny ktoré ho aktívne hrajú.  Tak či onak tu je môj pohľad na Power metal. Pre názornú ukážku sem dám pár piesni.