Fanúšikom tohto štýlu som od svojich 12nástich rokov. Ak sa
Vám zdá že to je skoro tak sa mýlite lebo som od útleho veku počúvala troška
klasickejšiu tvrdú hudbu ako iné deti v mojom veku. Za to vďačím tým
krásnym dňom keď moja mamka bola na služobke a takto zapol svoj gramofón
kde púšťal platne čo pašoval za bývalého režimu zo zahraničia.
Teraz je doba iná. Môj tatko sa učí odo mňa o novom
štýle a to je Power metal. Áno je to troška zvláštne. Akurát ale pred
dvoma dňami som si pozrela dokument kde istý Kanaďan riešil to prečo je tento
štýl jemu taký cudzí. A zistil to čo ja viem už dávno.
Ako Európanka ktorá vyrastala na Slovensku ktoré je plné
rozprávok v každej jaskyni alebo zámku som žila v inom svete. Ako
dieťa som milovala Bojnice a fakultatívne výlety hlavne kvôli pani
sprievodkyni, ktorá rozprávala rozprávky.
A tiež Som cestovala. Ak sa nad tým zamyslíte tak Bratislava,
Viedeň, Budapešť a Londýn sú mestá ktoré majú svoj príbeh a to sú iba
tie v ktorých som bola. Teraz nechcem urážať našich priate lov za veľkou
mlákou ale čo majú? Žiadny draci, panny čakajúce na svojho princa alebo zúrivé
príšery v lese. To čo poznajú nikdy nebolo na pôde tohto sveta.
Pretože to podvedome vidíme tak to milujeme keď to je
v štýle troška bližšom nášmu srdcu, nie? Aspoň ja to tak vidím. Keď som
bola na koncerte Within Tempation v marci 2014 som sa zamilovala znova
lebo tá energia čo tam bola sa nemohla nájsť nikde inde.
A čo fanúšikovia za veľkou mlákou?
To sú ľudia ktorý podľa mňa v hĺbke duše túžia ísť
práve sem. Nevravím, aj ja túžim vidieť Ameriku ale Európa je niečím exotická
a krásna i keď tu žijem. Doteraz keď idem po starom meste
v Bratislave tak sa cítim výnimočná a fascinovaná. Milujem históriu
a jej stavby. Milujem to že máme tie rozprávky pri ktorých zabúdame na
problémy a toto mi roby aj tá hudba. Lunatica, Within Tempation, Nightwish
či Hammer fall. Verím že aj
v Amerike máme spriaznené duše ale i tak sú to len ľudkovia ktorí
i tú rozprávku nezažili na vlastnej koži.
Inač povedané. Taký Nemec, Maďar či Slovák vie sa vžiť do
textu lebo v tom vyrastal. Žiadna veda. Možno aj preto i keď mám rada
Johnyho Casha ( country spevák), tak jeho texty sú mi cudzie.
Pár slov na záver:
Na záver chcem povedať že celí tento článok je kritika
daného dielu toho dokumentu čo som videla. Nie preto že by to čo povedali bolo
zlé ale preto že nepovedali tam celú pravdu. Možno boli Interwiev robené zle
alebo som bola iba nahnevaná na to že ukazovali skôr skupiny čo inšpirovali
tento štýl ako skupiny ktoré ho aktívne hrajú. Tak či onak tu je môj pohľad na Power metal.
Pre názornú ukážku sem dám pár piesni.
Čítala som jeden výskum, ktorý hovoril o pokuse, na najlepších univerzitách sveta. Najvzdelanejší mladí ľudia počúvali práve metál! Prečo? Údajne ostatné štýly v nich nevyvolávali dostatočnú hĺbku- a práve to je to, čo si na metale cením. Naozaj občas zavriem oči, nechám myšlienky nech si robia saltá a oni sa začnú zbiehať k príbehom. A ešte mám odkaz pre všetkých psychológov sveta- ak tvrdíte, že je to len prejav vzdoru, z ktorého časom vyrastiem- tak potom nikdy nechcem vyrásť z dobrého vkusu!
OdpovedaťOdstrániťVyrasť s toho nemusíš :D Môj tatko verní metalista od roku 1971 ( No vravel mi že to spoznal v 14nástich tak som použila matematiku :D)
Odstrániť