nedeľa 11. januára 2015

Predsavzatia...

Zajtra mám narodeniny a preto že mám narodeniny tesne po novom roku tak sa mi stáva že predsavzatia a filozofovanie si nechávam na tento dátum. Tento článok bude smutný a plný emócií ale aj šťastných chvíľ. Dúfam že Vám to troška aj objasní moju neaktivitu.

To zlé čo ma postihlo v roku 2014:
Rana hneď na začiatku roka bolo to keď mi umrela moja milovaná mačička Sissi. Stalo sa to 08.01.2014. Nemala som čas ani nad ňou trúchliť lebo sa blížila maturita a skutok čo si nikdy neodpustím. Požičala som kamarátke peniaze na niečo čo budem ľutovať do konca života. Nemôžem povedať o čo ide lebo som dala sľub. Po písomných maturitách sme išli s kamarátmi do podniku a po tom čo som vypila džbán bieleho vína som si uvedomila aký som zlí človek že som to dopustila. Nemala som chuť sa smiať prirodzene a moje srdce bolo na mňa nahnevané. Jediné čo ma držalo pri zmysloch bola maturita a to že ju musím zvládnuť. Každodenní kolobeh ma zachránil.  
Nastalo leto  a s ním aj  krásne zážitky ( Viac v odseku: Nie všetko je čierne). Na konci leta ale prišla facka a to od človeka od ktorého by som to najmenej čakala. Nikdy nezabudnem ako moja „najlepšie“ kamarátka ma chcela pripraviť o chlapca ktorí ma v ťažkých chvíľach držal na vodou. Keď na mňa kričala ostala som záchvat a jediné šťastie bolo to že som mala dosť síl na to aby som sa upokojila inak by sme určite museli volať záchranku. Prešiel mesiac a moja druhá mačička začala chradnúť. Po mesiaci a pól trápenia som poprosila veterinárku že nech sa už netrápi. Behom jedného roka som prišla o dve mačky ktoré ma rozosmiali a mali ma moc radi. Keď som bola chorá ležali pri mne a priadli si. Keď som sa bála tak sa chceli hrať. Zapálila som sviečku a plakala som.
Neprešiel ani týždeň a už sa stala ďalšia tragédia. Len 4 dni po tom ako Lillinka odišla môjho psíka Brútusa napadol pitbull mojej kamarátky a trápenie sa začalo odznova. Spôsobovali sme bolesť ďalšiemu členovi rodiny, lieky, operácia a neustále prenášanie k veterinárovi.  Vycucalo to náš rodinný rozpočet a pretože pes ktorí napadol nášho psíka bol mojej susedky a dobrej kamarátky som nemala srdce si pýtať plnú sumu za operáciu.
Konečne som sa pozviechala a prišiel Silvester. Keď mi kamarátka čo mi pred polrokom povedala že som sa zmenila lebo mám priateľa povedala že sa mením na svojho otca a nie som to ja som si povedala že je mi to jedno.  Vždy som tu bola pre ňu a očividne to nevidí tak načo sa pre to trápiť?

Nie všetko je čierne:
Napriek všetkému sa diali v minulom roku aj dobré veci. I keď to bola čisto moja snaha som šťastná že som zmaturovala na jednotky. A potom nastalo to krásne leto. Bola som v Turecku a veľa som sa smiala, predtým bola chata kde sme mali veľa dobrého. Samozrejme jedlo a dobrí Tatransky čaj nemohol chýbať. Veľa som nepila ale i tak som sa moc zabávala. Po smrti Lilli a Sissi do našej rodiny prišiel ryšaví kocúrik Jimmy a i keď nie je to náhrada za naše lásky tak môžem povedať že môj tatko je opäť šťastný lebo on by bez mačičky si nevedel predstaviť život. Môj priateľ si našiel prácu ktorá ho baví ( v kníhkupectve Pantha rei) a všetko to naozaj pomohla aj nášmu vzťahu lebo i keď sa vídavame málo tak som rada že neriešime len prácu a peniaze.  
Na začiatku tohto roka som si našla brigádu v obchode s oblečením a rozhodla som sa vrátiť k mojej láske písaniu a hraniu na gitare.  Znova som začala počúvať hudbu ktorá ma napĺňa a zároveň som si našla aj čas na čítanie kníh. 

Čo s toho vyplýva?
Že to bol rok kedy som plakávala častejšie ako inokedy. Je to tým že sa stalo veľa zlého a málo dobrého. Tento mesiac som sa ale rozhodla spomaliť a troška sa venovať samej sebe. Moja psychika bola na dne a zabudla som milovať život. Preto mám do tohto roka jedno predsavzatie. A to je znova sa zaradiť do života a naučiť sa ho znova milovať. Nie milovať každého okolo seba ale skôr samú seba. Lebo to je to prečo by som mala žiť. Na tento rok mám toho toľko naplánované a ani neviem kam skôr ale chcem to preto lebo aby som si na svoje 23tie narodeniny povedala: „Stálo to za to“

Čo by som si priala cez tento rok?
Aby boli všetci okolo mňa šťastný.
Aby som veľa čítala.
Aby som sa naučila veľa nového.
Aby som zažila krásne leto.

Čo nechcem?
Slzy smútku...
Zlú náladu...
Únavu...

1 komentár:

  1. Oneskorene, ale želám veľa šťastia a zdravia, nech sa ti splní všetko, čo si si predsavzala. Dúfam, že si cez leto nájdeš čas aj na mňa. Chcela som sa ti ozvať už toto, ale čítala si zas môj sumár. Tiež to nebolo najlepšie a nemala som síl sa s nikým stretávať. Takmer celé leto som strávila doma, no i tak sa mi nepodarilo zregenerovať..Mini rada- piť v zlej nálade nepomáha, len to upevňuje tvoje emócie, nezmení ich. :) Čo sa stalo, sa salo, nezmeníš to, prijmi to a choď ďalej. O tom, že sa ľudia menia, keď si nájdu priateľov, by som ti mohla rozprávať...Je to pravda. Ale k tomuto sa vyjadrovať nechcem...Bolo by to nadlho a skúsenosti sú svine, nie pravidlo! Zvieratiek je mi ľúto, ja sama už roky sledujem ako mi moju andulku Rona nahlodáva zub času. Ale na druhú stranu všetci tvrdia, že by sa nemal dožiť ani päť rokov, Ronko už ide mať desať! Staroba však robí svoje...Úprimne dúfam, že tento rok bude lepší než ten minulý, za nás za obe. :)
    Inak, aj ja som milovník mačiek. Aj keď asi len od novembra, lebo vtedy sme si z lesa priviedli našu úžasnú mačacia slečnu Lilith a len nedávno sa k nám pridal britský fešák Dreaming (Dreami) :) Zvieratá som vždy milovala, ale po otcovi som milovala viac psov, no teraz by som za tých huňáčov nikdy nemenila. :)

    OdpovedaťOdstrániť