štvrtok 29. mája 2014

Pamäte Gejše (Arthur Golden)- Recenzia


Toto je moja prvá recenzia knihy , tak dúfam že sa vám bude páčiť.
Základne info:
Originálny názov: Memories of Geisha
Slovenský názov: Pamäte Geiše
Autor: Arthur Golden
Rok vydania: 1997
Moje hodnotenie: Vysoko do poručujem pre ľudí ktorých zaujíma Japonsko a ich tradičná kultúra, romantikov a hlavne pre ľudí ktorí chcú spoznať čoho je schopná ženska túžba po niečom čo je zakázané.
Príbech:

Pôvab, šarm, jemnú eleganciu a poddajnosť - tieto vlastnosti musela mať v tradičnom Japonsku každá gejša. Sajuri sa ako deväťročná dostáva do cudzieho domu v cudzom meste, kde prežíva trápenia a neistoty, dotýka sa jej závisť a žiarlivosť. Ako dospieva, odhaľuje tajomstvá vzťahu medzi mužom a ženou. Hoci je jej úlohou byť pôvabnou ako krehký lupienok a zabávať bohatých, mocných mužov, miluje len jedného, ktorý je pre ňu nedosiahnuteľný. Má gejša právo na skutočnú lásku? Na ceste za šťastím Sajuri prejde mnohými ostrými zákrutami života. Avšak až tá posledná, najkľukatejšia jej naznačí, či sa jej vyplní sen.

Môj pohľad:

Túto knížku som si už dlho chcela prečítať. Môj dojem je na stupni od 1-10 na 8. Ak sa niečo chcete dozvedieť o Japonskej tradícii tak do poručujem. Ale tak isto do poručujem aby ste si pred prečítaným pozreli film. Ak sa opýtate prečo tak vám môžem povedať iba to že nie sme Japonci. Teda ak neštudujete na vysokej škole tento odbor tak si asi ťažko dokážete niektoré veci predstaviť. V knižke sa dozviete aj veci ktoré sa vám môžu zdať šialené alebo zvrhlé. Na mňa knížka urobila
gsgdsfg
dojem lebo som sa dozvedela veci ktoré som vo filme ani nezaregistrovala alebo nepochopila že prečo. Nehovoriac o tom že som sa troška vžila s utrpením Japonských Geish a aj zmýšľaným bohatých nadržaných chlapov v tej dobe. :D Každý si pointu knižky môže vysvetliť po svojom.
Ja osobne som pochopila že Geishe boli ženy ktoré mali zakázané mať city alebo boli nútene ich potlačiť a možno nikdy nedať najavo. I keď sa vám môže zdať divné že malé 12 ročné dievčatko sa zamilovalo do 40 ročného chlapa a čakalo naňho 18 rokov kým mu povedalo o svojich citoch. Toto je príklad toho ako to bolo ani nie pred 100 rokmi. Keď som to čítala tak si v duchu hovorila či sa bude zdať mojim vnúčatám zvrhlé z našej doby? Sayuri to mala veľmi ťažké lebo sa stala Geishou v dobách Japonskej krízi a to nehovoriac o 6 ročej 2 svetovej vojne. Boli chvíle keď som bola dojatá či dokonca prekvapená. Ale i keď som prečítala knižku tak je toľko vecí ktoré proste nechápem čo sa týka niektorých rozhodnutí. Napríklad sa viac krát povedalo že Geisha nie je prostitútka ale umenie a i napriek tomu si nechá zaplatiť za to aby prišla o panenstvo s mužom ktorého skoro vôbec nepozná. Potom len čaká kým sa jej neujme Danna ( čiže ďalší muž ktorí si len tak príde a pre potešenie si užije). Ďalšia vec ktorá mi vŕta hlavou je to že väčšina z mužov ( Takisto predseda človek ktorého Sayuri miluje) sú ženatí.
Ja neviem ako vi ale mne by bolo jedno v akej dobe žijem ale určite by som sa nezmierila stým že môj manžel s korím mám 2-3 deti odíde na víkend za inou ženou.
Okrem toho som bola aj smutná s niektorých vecí ktoré musí geisha podstúpiť. Napríklad Mameha( Sayurina učiteľka a veľmi vážená Geisha). pravidelne sa chodila modliť k 3 malým soškám. Každá bola pre dieťa ktoré si musela nechať vziať lebo Geisha nemôže mať deti. Môže sa vám to zdať ako praktiky so stredoveku ale tieto poznatky sú skutočné. Po 2 svetovej vojne sa všetko v Japonsku zmenilo a to platí aj o Geishach. Tradície udržiavané niekoľko storočí zmizlo behom necelého desaťročia. Dosť som sa divila a bola som štasna že som sa nenarodila do tejto doby. Knížka na mňa urobila dojem a preto do poručujem.
Ale ako som už povedala ja to vidím so svojho pohľadu a nie som si istá či to tak pochopí každý lebo knižka je písaná tak že sa pointa dá vysvetliť viacerými spôsobmi.
Dokázala by som tu o tejto knížke rozpisovať o aleluja lebo na mňa urobila naozaj dojem ale ak ste si neurobili názor s tohto malého úseku tak si môžete svoj názor osvojiť v knihe.
Dúfam že sa vám moja prvá knižná recenzia páčila a že som vás aspoň troška upútala.
Chladala som tradičný vejaroví tanec a nič na nevirovná tento scéne z filmu. Moja oblúbená časť keď tancuje Sayuri s vejárom ako keby sa sním narodila proste nádhera. Takto vizera umenie Geishi.


1 komentár:

  1. Japonsko ako také ma vždy zaujímalo. Moja láska anime :D Tá ich kultúra je jedinečná. Knihu by som si prečítala. Celkom ma to zaujalo.

    OdpovedaťOdstrániť