Štyri roky pre mojím narodením na námesti SNP sa štrngalo
klúčikmi za slobodu. Ale ako dieťa modernej doby to nevnímam tak rúžovo.
Výhody:
Mohla som beztrestne cestovať po Európe a spoznávať svet,
nemala som cenzúru a môžem si kúpiť čo len chcem.
Nevýhody:
Platy neprimerané na život na Slovensku, strach o robotu
a neistota.
Osobne fakt že musím bojovať o každé euro desí. Mám
strechu nad hlavou ale na ako dlho? Kapitalizmus na Slovensku ma sklamal keď vyhodili
s práce môjho tatka. Preto musím aj ja pracovať aby som si vlastné výdavky
hradila sama. To je tá neistota. Hrozí že si budem musieť nájsť inú brigádu
lebo sa v tej mojej zmenilo vedenie a nechce mi dať smený.
Ďalšia vec je fakt že služby a ľudia v obchodoch sú
symbolicky platení na Bratislavské pomerí. Rozprávam o Bratislave lebo
máme tu najdrahšie najmi i služby. Sme kvázi viac chudobný ako dedinčania
lebo sme závislí od peňazí a tie sa míňajú rýchlo. A teraz sa pýtam...
Prečo je tento problém iba na Slovensku? Prečo vyhodia človeka po 22 rokoch s práce
a ďalšiemu dajú minimálnu mzdu za prácu kde by inde dostal 1500? Prečo vysokoškoláci
stoja na úrade práce? Prečo sa k nám správajú ako k handrám? Nechcem tu rozprávať pravé dôvody lebo každý
to tušíme. Aby niekto mohol živoriť tak niekto musí mu ten smer dať.
Má to riešenie?
Jasné že má ale to by sme museli si brať to dobré zo
zahraničia a minulosti. Nie som za komunizmus ani kapitalizmus ale ako
povedal jeden dobrý človek W. Churchill: „ Demokracia je ten najhorší systém čo
existuje, bohužiaľ na nič lepšie sme neprišli.“ Jednoducho by stačilo prispôsobiť
platy k cenám aby človek mohol dýchať a neriešiť
iba peniaze. Troška by sa nad tým mohli ľudia zamyslieť a poprípade znova
ísť do ulíc aby sme ukázali že máme svoje práva. ( lebo na tie sa nejako
zabúda) Ty hore chcú pracovnú silu symbolicky platenú ale my nechceme. Tak im
to ukážme a spravme si tu 500-700 eurové minimálne mzdy, práva na to že ak
niekde dlho robím tak ma nevyhodia, právo na to mať dieťa a možnosť ho uživiť.
Ak sa tak čoskoro nestane asi aj ja to tu vzdám. Milujem Slovensko je to môj
domov ale tých problémov čo riešim posledný polrok je už na mňa veľa a preto
toto aj píšem. Proste sa chcem usmievať a byť šťastná ale toto sú tak
patové situácie že neviem ako ďalej. Začínam pochybovať. A to nechcem.
Na záver chcem povedať že som rada za tento režim ale bola by som štastnejšia keby sme tu mali istoty. Nikto si dneska nie je istý čo bude o mesiac. A to nie je dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára